Poetka

Chcem sa cítiť ľahko ako lístok vo vetre, slnko mať vo vlasoch a na lícach vnímať kvapky rosy za svitania. Vnímať tlkot srdca a kochať sa spevom vtákov. Nikam chvíľu neponáhľať, proste zastaviť čas. Akoby som otvorila knihu a mohla v nej čítať a bola v príbehu zároveň hlavnou hrdinkou a prežívala všetko, o čom autor napísal. Škoda, že to nejde. Aspoň na chvíľu by som chcela mať Arabelin kúzelný prsteň a splniť si každé želanie.

Čas oddychu

Podobne sa cítim, keď kráčam v piesku na pláži na sebe len biele šaty za šumenia vĺn. Konečne mám dovolenku a neťažia ma každodenné povinnosti ako celý rok. Je odo mňa ďaleko ruch veľkomesta a zhon okolo. Konečne môžem v pokoji premýšľať a snívať a hlavne odpočívať. Spoločnosť mi robia len moje myšlienky a čajky, ktoré lietajú nad pobrežím.

Bonatex
Poetka
Ohodnoťte příspěvek